Kam siahajú končeky našich prstov…
Ruky sú nástrojom pozorovania, skúmania i hľadania nepoznaného. Cestou za dobrodružstvom a hrou. Prostriedkom výchovy a vzdelávania. Kontaktom s okolitým svetom. Často jediným.
Byť klasifikovaný ako „hluchoslepý„ neznamená žiť v úplnej izolácií bez svetiel a zvukov. Hovoríme o žiakoch so zvyškami zraku a sluchu, s hluchotou a zvyškami zraku, so slepotou a zvyškami sluchu a žiakoch s úplnou slepotou a hluchotou. Počas existencie našej školy sme takéto prípady mali asi len tri.
Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom… (Lao-c)
Stáva sa, že deti, ktoré k nám prichádzajú do nášho zariadenia, nemajú osvojený žiadny komunikačný systém. Svoje pocity a priania dávajú najavo len plačom, hádzaním sa o zem. Nie je tu prítomná ani mimika, ktorá by nám pomohla identifikovať problém a potreby dieťaťa. Veľkým pokrokom v komunikácii je, ak nás dieťa dokáže zaviesť k zdroju svojho záujmu. Neplatí to však o všetkých deťoch. Všetko to závisí od druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia, pridružených porúch a veku.
S každým žiakom komunikujeme inak- individuálne. Od lokalizácie zdroja svojho záujmu spolu prechádzame k referenčným predmetom, neskôr obrázkovej komunikácii až k samotným posunkom.
Škola, kde nezvoní…
Štátny vzdelávací program pre školu nášho typu nešpecifikuje prvý a druhý stupeň, predmety sú pre všetkých žiakov rovnaké a ich obsah sa nečlení na jednotlivé ročníky. Pre každého žiaka vyberáme do individuálneho vzdelávacieho programu úlohy, ktoré vzhľadom na druh a stupeň svojho zdravotného znevýhodnenia, pracovné tempo a komunikačný systém dokáže splniť. Ako je u nás postavený rozvrh hodín? V prvom rade musíme povedať, že dĺžka vyučovacej hodiny môže trvať 5 až 30 minút, preto by sme márne na našej škole hľadali školský zvonček, ktorý ohlasuje začiatok i koniec vyučovacej hodiny, školského dňa. Aktivity v triede sú prispôsobené každému žiakovi individuálne. Priebeh každej aktivity ovplyvňujú momentálne psychické a fyziologické dispozície žiaka. Venujeme sa rozvoju komunikačných schopností, rozvoju grafomotorických zručností a jemnej motoriky, preberáme základy matematiky, máme vecné učenie, pracovné vyučovanie, pomáhame pri orientácii v priestore a samostatnom pohybe, a potom sú to rôzne výchovy: zmyslová, etická alebo náboženská, hudobná, výtvarná a zdravotná telesná. Vyučovanie sa, samozrejme, strieda s relaxom pri hudbe, svetelných efektoch, masážach či hrách.
V jednej triede sa vzdelávajú štyria – piati žiaci rôzneho veku (kľúčom delenia je pridružené zdravotné znevýhodnenie, počet invalidných vozíkov a pod.). Snažíme sa, aby sa každému žiakovi venovala jedna učiteľka, asistentka, vychovávateľka.
Nezastupiteľné miesto v našej škole majú komunikačné tabuľky zobrazujúce denný režim. Deťom pomáhajú pri orientácii v rozvrhu a nám pri získavaní spätnej väzby, či jednotlivým úlohám porozumeli. Okrem toho používame rôzne lupy, načúvacie aparáty, špeciálne upravené písacie potreby, obrázkové reliéfne materiály, svetelné predmety, ozvučené lopty a predmety, vibračné predmety, červeno-bielu slepeckú palicu, predpaličku, polohovacie ležadlá a pod.
Plnými dúškami…
Dôležitou súčasťou nášho programu sú aj rôzne terapie (napríklad canisterapia, hipoterapia, využívame prvky muzikoterapie, arteterapie a ergoterapie). Na škole máme Snoezelen miestnosť- multisenzorickú miestnosť s množstvom vibrácií a svetiel, veľmi sa nám osvedčili tvorivé dielne, kde spolu so žiakmi vyrábame rôzne didaktické pomôcky či dekoratívne predmety z odpadových materiálov. Popoludnia trávia naši žiaci športom alebo v krúžku šikovných rúk. Hoci väčšina činnosti je realizovaná koaktívne ( t.j. ruka v ruke), žiaci sa z úspechu dokážu nesmierne tešiť. Málo našich detí sa dokáže hrať samo. Naším cieľom je preto vytvárať pri hre väčšie skupinky, čím ich zároveň vedieme k vzájomnej tolerancii a akceptácii. Deti často siahajú po padáku, bábike a autíčkach, veľkej obľube sa však tešia aj rôzne stimulačné a upokojujúce hry s kinetickým pieskom, plastelínou, mäkkými loptičkami, ale napríklad aj s obyčajnou plastovou fľašou napustenou vodou, v ktorej sú voľne vysypané drobné koráliky. Školský dvor je takisto priestorom hry: slávime tu MDD s množstvom súťaží, maľovaním na tvár a pod., púšťame si šarkany, tešíme sa na hojdačkách a lavičkách v školskom altánku.
Mimo ulity…
Našich žiakov v žiadnom prípade od vonkajšieho sveta neizolujeme. Hovorí sa, že svet človeka s hluchoslepotou je tak veľký, kam dosiahne končekmi svojich prstov. A to, kam až dosiahnu, závisí vo veľkej miere od nás. Na škole i mimo nej preto organizujeme rôzne stretnutia so študentmi, navštevujeme bábkové divadlo, navštevujeme zoologickú záhradu, usporadúvame vianočné akadémie s vystúpením v kostole, chodievame na prechádzky. Medzi obľúbené pravidelné aktivity patria aj oslavy narodenín našich žiakov, Mikuláš, Karneval a iné.
Na vlastných nohách…
Po ukončení povinnej školskej dochádzky majú žiaci možnosť pokračovať v praktickej škole, ktorá je jednou z našich organizačných zložiek. Pravda, iba v prípade, že je to vzhľadom na ich pridružené postihnutie možné. Žiaľ, absolventi s hluchoslepotou, u ktorých sú pridružené aj iné postihnutia sa ani po úspešnom ukončení tohto stupňa vzdelávania nedokážu samostatne uplatniť. Často sa vracajú k svojim rodičom, alebo sú umiestňovaní v DSS. Cieľom edukácie týchto žiakov je osvojiť si správne seba-obslužné a hygienické návyky, aby mohli ako dospelí jedinci v domácom prostredí fungovať čo najsamostatnejšie. Žiakom s mentálnym postihnutím, u ktorých sa neobjavujú problémy so zrakom a sluchom, ponúkame trojročné štúdium v praktickej škole. Po jej absolvovaní nezískavajú výučný list, ale záverečné vysvedčenie. Je to doklad o tom, že sú zaučení v jednoduchých prácach jedného z profilujúcich predmetov. Vykonávať ich však môžu len pod dohľadom inej dospelej osoby.
